Oravský dogtrekking 2010

Trasa viedla cez Oravské a Kysucké Beskydy s nádherným výhľadom.
K prvému kontrolnému bodu Múzeum Kysuckej dediny – Vychylovka  sme si cestu so spolubojovníčkou Peťou s kóliami   a Whisperom s huskym  po minutí červenej predĺžili, ale hlavné je, že do múzea sme sa trafili :). Po krátkej prestávke v múzeu bol plán vydať sa po historickej úvraťovej železnice (jediná fungujúca v Európe)  smerom k Demänovskému sedlu. Tu sa však naše (a nielen naše) cesty porozchádzali a stratili sme sa z dohľadu viacčlennej nahromadenej grupy. Whisper sa oddelil, na druhej strane sa k nám priradila Renáta s rotwajlerom Bessy a šľapali sme hore po lesnej ceste, ktorá však postupne zanikla. Neostávalo nám nič iné, len vystúpiť na hrebeň a skrížiť hľadanú modrú poľskú hranicu. Na veľké sklamanie žiadny chodníček na hrebeni nebol, nieto ešte nejaká modrá značka. Kvôli hustej hmle a podozrivému tichu sa ma zmocnil pocit úzkosti a presviedčanie Peti o vrátenie sa spať k železnici. Prehodnotili sme smer trasy a vydali sa po bielych drevorubačských značkách smerom na severovýchod. Brodením sa papradiami a lesom sme uzreli svetlo sveta, žiaľ išlo iba o malinovú čistinku, ideálne miesto na obed pre medvede. O kúsok ďalej našej pútnickej trojici poskočilo srdce od radosti pri zhliadnutí bieleho hraničného bodu  a tým pádom aj modrej značky. Je to v suchu, máme cestičku, síce blatovú, ale našu.

Nabrali sme druhý dych, postretávali ostatných dogtrekárov a naďabili na ďalší tajný kontrolný bod, ktorý sme skoro minuli, ale vďaka kope plechovkám piva bol neprehliadnuteľný. Odniekadiaľ sa opäť pripojil Whisper a kvôli (či vďaka) 4 roky starej mape sme blúdili opäť. Na holých stráňach v susedných horizontoch nám kývali ostatní dogtrekári, smerujúci do rovnakého cieľa. Posledný kopec ma neuveriteľne zmoril, ale neúnavná Peťa a ťahavý Bary ma donútili zaťať zuby a pokračovať až do úplného konca. V cieli som upadla do bezduchého stavu :), ale halušky, country hudba, tanec, ohníček a hlavne dobrá nálada s príjemnými ľuďmi  ma rýchlo prebrali k životu. Chválim organizátorov za vydarenú akciu a veľké ďakujem mojim spolubojovníkov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*