História BOC

Pastierske plemená psov existujú už odpradávna. V minulosti ich bolo dokonca viac ako dnes. Mnohí z nich z rôznych dôvodov už vyhynuli (či už je príčinou vymiznutie predátorov oviec, zmena prepravy z pešej na nákladnú, pracovné schopnosti alebo skôr neschopnosti plemena). Prvá zmienka o pastierskych psoch sa spomína v roku 1500, kedy bohatstvo Británie ťažilo práve z vlny. Prvá písomná zmienka o práci ovčiarskych psov v Británii je v knihe De Canibus Britannicus od autora Johna Caiusa.
V Austrálii, na Novom Zélande a v časti USA, teda v oblastiach, kde sa pásli obrovské stáda, sa vyvinuli a dodnes sa využívajú špeciálne plemená psov s vynikajúcou kondíciou (heeler, barker). Tieto psi majú mnohé uprednostňované schopnosti, ako napríklad dookola obiehať zoskupené ovce a viesť ich na dlhé vzdialenosti. V Británii, a tiež v niektorých častiach USA, sa pre túto úlohu stala dominantnou rasou pre svoje vlastnosti práve borderská kólia. Vo Veľkej Británii sú ovčiarske psy celkom menšie a menej agresívnejšie než psy plniace úlohy v ostatných krajinách Európy, a to najmä preto, že nemusia zápasiť s vlkmi alebo medveďmi.
Starí maliari zobrazovali pastierskych psov, ktorý sa nápadne podobali na borderku. Sheila Grew vo svojej knihe Key Dogs from the Border Collie Family, Volume II píše, že farmár z Northumbrie, Adam Telfer s úspechom spojil dva typy psa. Border kólia akú ju poznáme dnes je vyšľachtená z jeho psa menom Hemp 9 (alebo tiež Old Hemp).

Prvý Trial a ISDS alebo história štandardu plemena

William Wallace s Moss

Nadšenci, ktorí sa venovali skúškam pasenia ovčiarskych psov (Sheepdog Trial) ho koncom 19. storočia posunuli do súťažného športu. Prvý oficiálny Trial organizovaný Richardom Johnom Lloyd Price-om sa konal v októbri roku 1873 v Bala, North Wales. Zaujímavosťou je, že v tom istom roku bol založený aj Kennel Club jeho priateľom SE Shirley-im. Na triale súťažilo 10 psov a vtedy ho vyhral James Thompson s black and tan borderkou Tweed zo Škótska. Ako prvý však ukážku vedenia psa len pomocou píšťalky predviedol William Wallace (na obrázku) v Hawicku v roku 1883. Dovtedy sa používalo mávanie a hulákanie, ktoré diváci kritizovali. Aj v ostatných častiach UK našiel tento šport rýchlo svoju obľubu. V Škótsku sa prvý konal v roku 1874 a prvý Anglický Trial (1876 Northumberland) vyhral Walter Telfer, brat Adama Telfera, čo vlastnil Old Hempa.

Dôležitým rokom bol rok 1906, kedy bola založená organizácia ISDS (International Sheep Dog Society), aby viedla registráciu ovčiarskych psov a každoročne, okrem vojnových rokov, organizovala International Trial. Zaviedla prvú plemennú knihu Border kólií, existujúcu a vedenú dodnes. Najprv však nebola prijatá britským Kennel klubom, kedže ten vraj bol viac zameraný na exteriér ako na pracovné schopnosti. Pôvodne však práve ISDS bolo proti uznaniu plemena Kennel klubom. Jej členovia sa dištancovali od akéhokoľvek klubu, ktorý chcel registrovať Border collie pre výstavné účely. Hoci tajomník ISDS Mr. Anderson túto myšlienku podporoval a nakoniec uznaniu aj dopomohol.

Uznania sa dočkali až v roku 1964, kedy UK Kennel Club súhlasil s registráciou border kólie, ktoré už boli zapísané v chovnej knihe ISDS. V 1976 jej bol pridelený status samostatného plemena. Zaslúžil sa oň Mr. Harry Glover, ktorý videl ich “show” počas návštevy v Austrálii a bol nimi očarený. Bolo by absurdné ak by začali Border kóliu importovať z kontinentu do Veľkej Británie ako vzácne plemeno, keď v UK sa bežne vyskytovali. Tak po návrate domov dal dokopy ľudí poznajúcich plemeno (z ISDS) a vytvorili štandard plemena ako pre pracovného psa s výnimočnými schopnosťami. V roku 1982 ju prijal za svojho člena kanadský Kennel klub. AKC (Americký Kennel klub) prijal borderku koncom 1995.

Predkovia

Old Hemp (1893-1901) je neprekonateľným a jedným z najvýznamnejších chovných psov v histórii borderiek. S rešpektom vedel prečítať ovce a výcvik zvládol bez problémov. Vznikol skrížením s veľmi silno očami hypnotizujúcou ale menej temperamentnou čiernou sukou Meg a trikolórnym nádherným psom Royom s nie tak silným pastierskym inštinktom ale s dobrou povahou a výdatným temperamentom. Hemp bol typický príklad toho, kedy šteňa zdedí to najlepšie po rodičoch, bol dychtivý a silný pracovný pes. Splodil viac ako 200 psov a nespočetné množstvo súk. Je praotec mnohých dnešných border kolií. Jeho vzhľad slúži ako model pre exteriér.

 

Old Kep (1901) je šteňa po Old Hempovi. Bol veľmi milý a priateľský, čo bol jeho hlavný prínos pre toto plemeno. Kým prvé borderky boli trochu averzné voči cudzím ľudom, Old Kep bol z nich najpriateľskejší pes. Ďaľšou jeho vlastnosťou, ktorou prispel ku plemenu bola jeho fixácia pohľadom (v angličtine nazývané “Eye”), s ktorou povyhrával prvé miesto 45 krát. Jeho syn Don (ISDS 11) bol exportovaný na Nový Zéland, kde vytvoril vetvu austrálskych border kolií. Jeho gény sa preniesli na plemeno okrem iných hlavne vďaka Herdmann’s Tommy (ISDS 16), vnuka Old Hempa.

 

J.M. Wilson’s Cap (Wartime Cap) J.M. Wilson bol legendárny psovod a chovateľ. Vychoval množstvo šampiónov, zvíťazil celkovo 9 krát. Jeho psi: Fly (ISDS 824) šampiónom v roku 1928; Craig (ISDS 1048) v roku 1930; Roy (ISDS 1665), v roku 1934, 1936 a 1937; Glen (ISDS 3940) 1946 a 1948; a Mirk (ISDS 4438), Medzinárodný šampión v 1950. Okrem toho na druhom a treťom mieste v tomto roku boli tiež jeho psi Moss a Glen. Avšak jeho najdôležitejším psom bol Cap (alebo Wartime Cap) ISDS 3036, narodený v roku 1937, otec Mirka, ktorý mal tú smolu, že žil počas druhej svetovej vojny a preto nikdy nemal možnosť konkurovať na (medzi)národnom šampionáte. Celkovo, Wartime Cap je otcom 188 registrovaných šteniat, z ktorých je niečo cez 112 súk.

 

Gilchrist’s Spot. Znova po druhej svetovej vojne (v roku 1947) vyhral medzinárodný šampionát Spot I (ISDS 3624), dokonalý v práci s očami. Jeho vnukom je aj J.M.Wilsonov Mirk, a Mirkov vnuk bol famózny Gilchrist’s Spot (ISDS 24981), víťaz Škótskeho šampionátu v roku 1965 a 1966. Bol vynikajúcim pracákom s veľkou kontrolou. Jeho potomstvo sa preslávilo dobrou povahou, pekným pracovným štýlom a širokým predbiehaním. Polovičnú bielu tvár podedil od svojej babičky Ann (4545), mnoho psov dnes, ktorí majú biely alebo čiastočne biely pruh nad zadnou končatinou môže prameniť od Spota, ktorý mal veľmi výrazný biely pruh. Mnoho ďaľších víťazov 70. a 80. rokov boli práve potomkovia Spota a Wiston Capa.

 

Wiston Cap

Z línie J.M. Wilson’s Cap sa v roku 1963 narodil tri-colorný pes, ktorý sa stal najpoužívanejším psom v histórii border kólií. Wiston Cap (ISDS 31154) vyhral Championship v Cardiffe v roku 1965, jeho psovodom bol Jock Richardson. Až do jeho smrti (1979) splodil nespočetné množstvo potomkov. Jeho silueta poslúžila aj pre návrh loga pre organizáciu ISDS.

 

 

Od jeho éry začína cenený chov, mnoho dnešných BC sú jeho potomkovia. Následkom tejto koncentrácie génov sa vrátilo mnoho recesívnych charakteristík. Okrem nich prišli neskôr i niektoré ďaľšie, ako farebný faktor, ale tiež nežiadúca zlá povaha a choroby ako epilepsia, CEA. Okrem toho, Wiston Cap prispel k faktu, že mnoho borderiek má stojace uši (prick ears).